Gabrielle Duplantier je talentovaná francúzska fotografka s citovým vzťahom k umeniu, ktoré študovala na Univerzite v Bordeaux vo Francúzsku. Jej fotografie sú nádherná poézia expresívnych obrazov, ktoré nepotrebujú vysvetlenia sprievodným textom. Jej silné a krehké portréty žien a detí, mystické krajinky, podivné a strašidelné postavy / zjavenia, jej tajomné […]
Dokumentárna fotografia sa stala významným problémom dnešnej doby. Základom tohto problému je pritom názorové pnutie medzi dokumentárnymi fotografmi a tými, ktorí si len myslia, že do množiny fotodokumentaristov patria. Veľká väčšina tých z generácie 21. storočia, ktorí sa dokumentárnou fotografiou zaoberajú, pritom k fotodokumentu nevie pristúpiť správnym spôsobom, a to najmä […]
Laco Maďar je jedinečný zjav na scéne dokumentárnych fotografov Slovenska. Laco je nenápadný skromný človek otvoreného srdca. Pôsobí najmä v zahraničí, kde získava vzácne skúsenosti. Kým sa prepracoval ku kvalite fotografického zobrazovania života človeka, prešiel náročnú dlhú cestu, ktorú si však odvážne vychutnal. V súčasnosti sa dá považovať za jedného z najväčších […]
Ľuboš Dubovský so svojou sériou o výrobcovi tradičných ľudových hudobných nástrojov, ktorý je viazaný v súžití s prírodou – Stano, vyhral súťaž dokumentárnej fotografie DOFOTOS 2017. Ľuboš je zatiaľ absolútne neznámy autor vo vírivých vodách dokumentárnej fotografie. Jeho dlhodobá snaha o cennú dokumentárnu fotografiu ešte ako tak prežívajúcej prirodzenej […]
Popisovanie diel sa často deje mimo fotografovaný obsah. Téma fotografickej série je skladaná bez zjavnej vzájomnej súvislosti, len podľa okolností, vidiac výstupy z pamäťovej karty na monitore počítača a jej kvázi hodnota sa umelo vyrapoce.
Český fotograf Ibra Ibrahimovič úprimne odpovedá na otázky pre dofoto. Odkaz dokumentu, ktorý nám prináša v podobe fotografickej série o búraní severočeskej dediny Libkovice a príbeh sedliaka Rajtera → „Největší respekt jsem měl z nejstaršího Jana Rajtera, který mi jednou hrozil, že mne při vstupu na jeho pozemek […]
Kto by nechcel byť hodnotný jedinec a vysoko hodnotený vážený umelec, kto by nechcel mať titul uznávaného tvorcu či nebodaj oblastného veliteľa, že áno. Pre tieto človečenské snahy sa mnoho degraduje vynakladaním slabej úrovne práce do kvality. Vznikajú preto nové trendy. Valcovať, dokonca s pocitom profesionála, podľa akejsi nezmyselnej šablóny, všetko do radu.
Pokiaľ si nebudeme ctiť dejiny fotografie, nebudeme ľudia, ale digitálne ohyzdné dobou riadené stroje. Stroj nebude tvoriť sociálnu ani expresívnu dokumentárnu fotografiu, stroj necíti sociálne, fotografický aparát nemá psyché.
Pre Matúša Zajaca ostáva pri fotografovaní subkultúr základom humanistické posolstvo sociálneho dokumentu, ale zmenil sa spôsob vyjadrovania cez obraz. Jeho dnešné vnímanie je na rozdiel od klasického sociálneho dokumentu viac expresívne a postavené na psychológiu v portrétoch.
Kam kráča súčasná tvorivá slovenská dokumentárna fotografia, akú nosnú a pravdivú myšlienku sebou nesie aj pre neskôr narodené generácie ľudí? Pri hľadaní odpovede na túto otázku je potreba neustále sa zamýšľať: Čo dokument skutočne je. Nenechajme sa uniesť súčasným trendom nazývať dokumentom turistickú vychádzku s rodinou či priateľmi do hôr.