12. apríla boli vyhlásené výsledky najväčšej žurnalistickej súťaže sveta. Cenu Fotografia roka získal venezuelský fotograf Ronaldo Schemidt (Agence France Presse), za snímku horiaceho demonštranta pod názvom Venezuelská kríza (fotografia v perexe). Fotografia vyjadruje protesty venezuelského ľudu, proti prezidentovi Nicolásovi Madurovi v Caracase. Ako sa vyjadril v rozhovore pre British Journal of Photography, fotografoval inštinktívne a najprv si ani neuvedomoval čo sa deje. Z konkrétnej udalosti nakoniec spravil asi dvadsať fotografií. Je treba si uvedomiť, že hodnota dnešnej žurnalistickej fotografie je postavená v prvom rade na aktuálnosti. Aj Schemidt ihneď, doslova ešte horúce fotografie, poslal editorom priamo z fotoaparátu. Kto je na mieste činu, musí byť pohotový a mať „šťastie“ na dostatočne dramatickú udalosť a navyše ju zachytiť vo vizuálne efektnom prevedení.
Mňa však viac ako cena Fotografie roka, tradične zaujímajú ocenenia v kategórii Long-term project (dlhodobé projekty), kde má dokumentárna fotografia najväčšie šance na prezentáciu. Tento rok si ceny rozdelili Carla Kogelmanová (Holandsko), Fausto Podavini (Taliansko) a Javier Arcenillas (Španielsko). Práve posledný menovaný autor ma oslovil najviac. Arcenillas, učiteľ žurnalizmu a dokumentárnej fotografie, si dal za cieľ zdokumentovať srdce nekontrolovaného násilia v Latinskej Amerike a zachytiť spoločenské a politické faktory, ktoré toto násilie agresívne eskalujú. Svoju sériu z Guatemaly s názvom Latidoamerica, postavil na surovosti a naturálnom zobrazení následkov drogovej vojny. Vidíme tak mŕtve telá, pitvu v priamom prenose, zničené životy. Tieto výjavy akoby z pekla, sú varovaním a správou o chaose v hodnotách ľudskej spoločnosti.
Vo World Press Photo je v poslednom období badať trend výraznej saturácie obrazu. Vnímanie farieb je veľmi subjektívne a digitálne spracovanie mnohých sérií je výsledkom farebnej konverzie a vlastného vkladu autora. Väčšina dnešných žurnalistických foto výstupov je nastavených tak, aby v prvom rade zaujali oko diváka a upriamili pozornosť na samotný článok. U mňa, podotýkam subjektívne, však mnohé série pôsobia plastovo a získavajú nádych akéhosi aranžérstva a výrazovej plochosti. Je to trend, ktorý badať nielen v dokumente ale aj v iných fotografických žánroch. Vnímanie fotografie sa v dnešnej rýchlej dobe stále mení, ale dobrá fotografia bude existovať vždy. Akurát ju treba čoraz dôkladnejšie loviť z mora balastu.
Výherné fotografie tu.
Šéfredaktor, administrátor a popularizátor fotografie. Portál dofoto založil pre zviditeľnenie dokumentárnej fotografie a stanovenie úrovne kvality fotografických esejí a priestor pre názory na to, čo by mala dokumentárna fotografia spĺňať. Okrem administrácie dofoto pripravuje eseje, rozhovory so zahraničnými fotografmi a blogy.
