Keď miestnosť plná ľudí upriami pohľad na jedinú fotografiu, zamyslí sa a ponorí sa do nej, to je atmosféra, ako žiadna iná. Práve takú bolo možno cítiť v útulných priestoroch Café Berlinka v Esterházyho paláci tento pondelok 24. apríla. V rámci série Fotopondelkov SNG prezentovali fotografi Juraj Marec, Matúš Zajac a Jozef Sedlák projekt dofoto, aj svoje autorské dokumentárne fotografie. Každý so svojimi myšlienkami a unikátnym náhľadom do tradičných aj netradičných tém odhalili tajomstvá sociálneho dokumentu – tajomstvá človeka, jeho osudu, jeho šťastí aj nešťastí, zúfalstva aj nádeje, očakávaných aj nečakaných udalostí. Prezentácie fotografov, a tiež diskusie s nimi, sa zúčastnila sála plná návštevníkov z radov fotografov, laikov aj študentov, či jednoducho každého, koho sociálno-dokumentárna fotografia uchvátila tak, ako nás.
Z reakcií návštevníkov:
Zuzana: „Zaujalo ma to, rada sa bližšie pozriem na stránku dofoto. Tento typ fotografie som na Slovensku videla veľmi málo, preto je to pre mňa zaujímavé. Zvlášť, keď to nie je svetová fotografia, ale je to niečo z našej vlastnej tvorby. Slovenskej. Je super, že sú fotografi, ktorí sa tomu venujú a ponúkajú ľuďom zmenu. Neboli to práve najľahšie témy, ale treba zobrazovať práve tie. Sú to momenty, pri ktorých sa treba zamyslieť…“
Ondrej: „Je to pre mňa iný svet, nezaoberám sa veľmi fotografiou, ale hlavne zobrazovanie ľudí na okraji spoločnosti, to sa mi veľmi páčilo, aj vizuálne. Človek to nevidí každý deň. Myslím, že tieto fotografie a ich fotografi majú čo svetu povedať.“
Michal: „Zo sociálnym dokumentom som sa už stretol, ale niektorí autori mi boli neznámi. A to je z istej strany super, že sú tam aj noví ľudia. Je to veľmi zaujímavé, že človek môže mať tieto fotografie na jednom mieste. Vnímam to veľmi pozitívne, super nápad a skvelý projekt. Vidno, že sú tam aj rozdielne odvetvia toho dokumentu, nie je to len jeden štýl, čo je tiež fajn… Na Slovensku je zvyk že s novinárom chodí fotograf, či kameraman, ktorý dokresľuje situáciu. Ale tu je vidieť, že fotografie dokážu rozprávať samé za seba.“
Nicole: „Dokumentárna fotografia mi osvetlila príbehy, ktoré sa skrývajú za fotografiami, keďže mi dnes ich samotní autori mohli porozprávať, čo je za tými fotografiami, to, čo si iní nevšimnú. Celý večer bol zaujímavý, hlavne ma zaujali čiernobiele fotografie, tie sa mi zdali intímnejšie. Mám pocit, že takáto fotografia ukazuje nádej – niečo sa môže zmeniť a môžu byť ovplyvnení mnohí ľudia.“
Ľuboš Dubovský: „Dofoto je super. Ja ho vnímam od začiatku a hodnotím určite pozitívne. Pre nás, čo sa chceme venovať takýmto veciam je to veľký prínos, lebo nič podobné na Slovensku nie je. Človek, keď fotografiu prežíva, tak sa do nej potrebuje ponoriť a pochopiť ju, nie je to len tak. Počítam ale s tým, že 90% ľudí sa na tie fotky pozerá s ohrnutým nosom, dnešný povrchný svet tak totiž funguje. Je to fotka, ktorá nie je zaujímavá pre masy. Nie je to krásny obrázok krajiny, ktorý vytlačím a zavesím na stenu. Je to niečo úplne iné. Sociálny dokument tu vždy bol a bude, v malej miere podľa mňa. Je to časovo náročná téma, ktorá vyžaduje ohromný čas a energiu. Nájdu sa ale ľudia, čo sa tomu budú chcieť venovať. A tomu som a budem vždy rád!
Laco Maďar: „Hovorí sa, že umenie nie je pre všetkých. Umenie nepochopia všetci. Iba tí vnímaví, ktorí sa ním zaoberajú, a tých nie je veľa. Vidíte to, keď vojdete do galérií. Selekcia fotografie, ktorá je na Slovensku si vyberá zátišia, portréty a nanešťastie, sociálny dokument obchádzajú. Ale dofoto je dobrá vec, lebo propaguje a zviditeľňuje práve tú fotografiu, ktorá je vytláčaná z galérií.“
Text Ľubka Kráľová, foto Ľubka Kráľová a Martin Medňanský.
Šéfredaktor, administrátor a popularizátor fotografie. Portál dofoto založil pre zviditeľnenie dokumentárnej fotografie a stanovenie úrovne kvality fotografických esejí a priestor pre názory na to, čo by mala dokumentárna fotografia spĺňať. Okrem administrácie dofoto pripravuje eseje, rozhovory so zahraničnými fotografmi a blogy.
